Prečo sú nenávistné prejavy nebezpečné?

Verejné hanobiace prejavy a prejavy podnecujúce nenávisť voči jednotlivcom alebo skupinám osôb pre ich národnosť, jazyk, rasu, etnikum, vierovyznanie, telesné postihnutie, sexuálnu orientáciu, sociálny pôvod či politické presvedčenie majú mnoho dopadov, o ktorých bežne neuvažujeme:

  1. Dehumanizácia obetí nenávisti.
    Označovaním určitej skupiny obyvateľov rôznymi pejoratívnymi výrazmi, ich označovaním za príživníkov, parazitov, potkanov atď. sa vytvára predpoklad na ich vylúčenie zo okruhu tých, ktorí požívajú rovnaké práva ako my. Je to prvý krok na ceste k skutočnému, fyzickému vylúčeniu a ospravedlneniu násilia voči týmto osobám, ktorých dotyčný kladie na nižšiu úroveň ako je on sám. Príklady kam až dehumanizácia môže viesť nájdeme v genocíde v Rwande, kde boli médiami označovaní príslušníci kmeňa Tutsi za “švábov” a médiami šírená nenávistná propaganda hrala významnú úlohu v následnej genocíde, alebo v občianskej vojne v krajinách bývalej Juhoslávie. Rozdeľovaním na “nás” a “tých druhých” a ich dehumanizáciou začali mnohé tragédie v ľudských dejinách. Nejde o trvanie na nejakej politickej korektnosti, ale o základnú úctu a dodržiavanie ľudskej dôstojnosti každého z nás.

  1. Legitimizácia nenávistných postojov.
    Šírením hanobiaceho a nenávistného obsahu na internete dochádza k legitimizácii takýchto postojov ako niečoho normálneho, čo je štandardnou súčasťou spoločnosti, napriek tomu, že takéto konanie je pre spoločnosť nebezpečné a navyše aj protiprávne. Osoby, ktoré takéto postoje šíria bez toho aby niekto voči nim namietal získavajú pocit, že ich názory a postoje sú akceptované, všeobecne prijímané a niektorí sú na základe takýchto postojov ochotní aj konať.

  1. Radikalizácia.
    V mnohých sociologických štúdiách bolo preukázané, že v prostredí virtuálnych komunít a sociálnych sietí na internete často prichádza u jednotlivcov dlhodobo vystavených extrémistickej ideológii k procesu radikalizácie. Radikalizácia je definovaná ako proces v ktorom jednotlivec prijíma, rozvíja, a stotožňuje sa s politickými postojmi a spôsobmi správania, ktoré sa podstatne líšia od noriem a zákonov väčšinovej spoločnosti.
    Je samozrejmé, že nie každá snaha o zmenu status-quo je zlá a má byť považovaná za nebezpečnú, ale ak vychádza z ideového pozadia, ktoré je anti-demokratické, autoritárske, snažiac sa obmedziť, či odňať určitým skupinám osôb ich Ústavou garantované práva a slobody, treba byť na pozore. V takýchto prípadoch je radikalizácia je považovaná za predstupeň, vývojové štádium ktoré vedie k extrémizmu a môže vyústiť až do terorizmu.

  1. Špirála nenávisti.
    Nenávistné prejavy majú tendenciu narastať čo do ich intenzity aj množstva. V niektorých prípadoch sa obete takýchto nenávistných vyjadrení bránia rovnakou zbraňou, čo vedie k vzájomným verbálnym útokom oboch strán, kde sa objavujú aj výzvy na fyzické násilie.
    V mnohých zdokumentovaných prípadoch násilia z nenávisti predchádzali násilným útokom verbálne útoky.